Skúsme tipovať výsledok volieb

Pred týždňom skončili parlamentné voľby a výsledok, ktorý až tak neprekvapil, už všetci poznáme. Parlamentné voľby prebiehajú podľa bradatého volebného zákona, prijatého ešte v r.1998 V.Mečiarom a jeho neslávnou koalíciou HZDS – SNS – ZRS. Cieľ bol jediný, urobiť z pôvodne štyroch volebných obvodov iba jeden, aby mohol byť Mečiar volený všade, a tak zvýšiť silu HZDS vo voľbách. Tento zákon je veľmi výhodný pre politické strany, stranícke sekretariáty, predsedníctva strán i samotných predsedov. Nanominujú si na 150 člennú kandidátku naozaj len toho, kto im vyhovuje, kto má dobré vzťahy osobné, finančné, na vedenie a finančné skupiny v pozadí strán. Potom sa dejú rôzne divné veci,  predsedovia strán majú takú moc, že dokážu nepohodlného kandidáta buď úplne z kandidátky odstaviť, alebo ho „zamiesť“ kdesi dozadu na nezvoliteľné miesto, odkiaľ sa len málokto dokáže pomocou preferenčných hlasov „vyhrabať“ do parlamentu. Osobitnou paródiou na poradie kandidátov sa stali tzv. primárne voľby v SDKÚ. Členovia miestnych zväzov v tajných voľbách hlasujú za jednotlivých kandidátov z celého Slovenska a výsledok sa v centrále SDKÚ spočíta. Ale, v r.2002   sa to zvrhlo na nechutný biznis medzi šéfmi silných zväzov. Nebohý R. Martinček zo Sučian vytvoril fiktívnu, veľmi početnú organizáciu, ktorá mala niekoľko stoviek členov a začali sa obchody s hlasmi. Martinček ponúkol kadekomu zo šéfov silných zväzov, že ak dajú hlasy jeho manželke, jeho ľudia budú voliť  kandidátov tých organizácií, ktoré jej pomôžu. Menšie organizácie nemali šancu, a tak Sučany, Bratislava, Košice, či Prešov si rozohrali hru, ktorá dostala na čelné miesta tých „správnych“ kandidátov. L. Martinčeková dopadla až tak dobre, že samotný Dzurinda ju osobne posunul dozadu, ale nestačilo ani to. SDKÚ dosiahla v r.2002 taký výsledok, že sa poslankyňou napriek Dzurindovej nevôli aj tak stala.

Tento volebný zákon vôbec nemotivuje politické strany, aby hľadali v každom regióne schopného človeka, s prirodzenou autoritou a dobrým menom, ktorého občania uznávajú a sú ochotní kvôli nemu dať hlas strane, ktorej je členom. Urobil som preto podľa oficiálnych výsledkov Štatistického úradu prepočet, ako by sa zmenil počet poslancov z jednotlivých okresov podľa  tzv. väčšinového zákona, na aké počty poslancov by podľa počtu zapísaných voličov vo volebných zoznamoch mal každý okres nárok, a koľko poslancov podľa súčasného zákona zasadne z jednotlivých okresov do parlamentu.

Počet zapísaných voličov v zoznamoch bol v celej SR 4 392 451, čiže na jedného poslanca v priemere pripadá 4 392 451: 150=29283 voličov. Toto číslo bolo použité ako základ pre výpočet nároku počtu poslancov pre jednotlivé okresy a zistenú skutočnosť počtu poslancov z jednotlivých okresov, podľa trvalého bydliska zvolených poslancov.

Keď si porovnáme nárok okresov, či mestských častí a jednotlivých krajov s realitou, najviac bije do očí nepomer nároku a skutočného počtu poslancov v Bratislave. Bratislava by mala mať 13 poslancov, no realita je taká, že na 1.zasadnutí novozvoleného parlamentu ich bude mať 49!!! Čiže tretinu parlamentu budú tvoriť ctení poslanci z „pažravej pri Dunaji“. Z toho 5 z KDH, 21 zo SMERu, 4 z MOST-HÍD, 7 !!! z SDKÚ, 4 z OĽaNO a 8!!! zo SAS. Najmä SAS, SDKÚ, MOST-HÍD  i SMER jasne týmto svojím straníkom i voličom ukazujú, kto strane vládne a kde sa „varí“ kandidátka. SAS má „až“ troch kandidátov z vidieka, SDKÚ štyroch a ani SMER sa príliš nevyznamenal, má štvrtinu poslancov z BA. Naproti tomu sa stal aj taký paradox, že malá obec Dohňany v okrese Púchov, má dvoch poslancov za SMER – Bašku a Panáčka. Najhoršie na tom sú malé a chudobné okresy z východu, juhu stredného a východného Slovenska, Sobrance, Rožňava, Gelnica, Sabinov, Bardejov, Žarnovica, Revúca, Poltár, Lučenec, Krupina, Detva nemajú žiadneho poslanca, ba dokonca aj také veľké okresy ako Levice, Šaľa, Piešťany, Senica, či Ilava sú na tom presne rovnako. A na Slovensku ešte stále platí, že každá metla k sebe metie. Kto bude zastupovať spomenuté okresy v parlamente? Zrejme nik, aj keď ešte sú možné niektoré zmeny po vytvorení vlády a nástupe náhradníkov do NRSR.

Čo s týmto, hlavne pre vidiek, nespravodlivým volebným zákonom? Vôbec si nemôžeme robiť ilúzie o tom, že by niektorá politická strana, či jej predseda iniciovali jeho zmenu na väčšinový, či na nejakú kombináciu oboch – pomerného a väčšinového. Politikom tento stav nadmieru vyhovuje, predsedovia a pár ľudí okolo nich držia svojich poslancov i členov doslova „v hrsti“ a môžu si veselo presadzovať svoje záujmy. Nenastal už konečne čas, aby občania v referende konečne povedali, že si takéto zloženie parlamentu neželajú, ale že si chcú zvoliť svojich poslancov z blízkeho okolia, ktorí sa im budú svojimi skutkami pre okres priamo doma zodpovedať?